Zrejme nejakú predstavu o tom, čo dezinformácia je, už máš. Ak by sme ju chceli definovať podľa Slovníka súčasného slovenského jazyka, tak je to "nepravdivá, vedome skreslená informácia, ktorej cieľom je ovplyvniť určitú skupinu ľudí, prípadne celú populáciu."
Prečo sme použili túto definíciu a nie napríklad tú z Wikipédie? Vysvetlenie je jednoduché - pretože Wikipédia nie je relevantný zdroj. Dôvodov je niekoľko, no ten najhlavnejší je, že informácie na stránke môže dopĺňať a opravovať ktokoľvek.
Relevantné zdroje by si mal/a hľadať v knižnici, či už vedeckej alebo univerzitnej, alebo v online katalógoch.
Misinformácia je nepravdivá alebo mylná informácia, ktorá sa šíri nevedome a bez úmyslu poškodiť. Z toho vychádza, že akákoľvek dezinformácia sa môže stať misinformáciou, ak ju prezdieľa niekto, kto si jej pravdivosť neoverí. A to sa, nanešťastie, stáva čoraz častejšie.
tvári sa to ako správy z novín, no v skutočnosti sú to vykonštruované
informácie, ktoré ohýbajú realitu pre svoj vlastný cieľ.
jej nebezpečenstvo spočíva v tom, že využíva
pravdu na to, aby propagovala učitú ideu alebo
stranu, pričom vyznieva objektívne.
poplašná správa, ktorá sa väčšinou šíri rýchlejšie,
než stihneš žmurknúť.
s humorom sa berú veci ľahšie - no ak sa používa
na šírenie falošných informácií, môže zmiasť
aj tých najpozornejších.
nebolo by to super, keby za problémy bežných ľudí
mohli mimozemšťania? Konšpiračná teória je však
naozaj iba teória - a pokiaľ nie je podložená faktami, aj
ňou ostane.
urážka či provokácia, ktorá má v tebe vyburcovať silné emócie.
Najjednoduchší spôsob, akým si overíš pravdivosť informácie, je takzvaný CRAP test. Začiatočné písmená štyroch krokov, ktoré vytvárajú toto očarujúce anglické slovo, predstavujú: currency (aktuálnosť), reliability (spoľahlivosť), authority (autorita) a purpose (cieľ). Pri každom z nich si môžeš položiť niekoľko otázok. Ak na ne dokážeš nájsť odpovede, je vysoko pravdepodobné, že to, čo na teba na internete zaútočilo, je pravda.
Zobraziť viac >
Kedy bola informácia zverejnená alebo naposledy opravená?
Boli na rovnakú tému zverejnené aj novšie články?
Týka sa informácia oblasti, ktorá sa rýchlo mení, napr. ako technológia, zdravie, veda alebo kultúra?
Zobraziť viac >
Aké informácie obsahuje zdroj?
Poskytuje autor obojstranný pohľad na danú tému?
Uvádza v článku/príspevku zdroje, z ktorých svoje informácie čerpal?
Zobraziť viac >
Kto je autorom/vydavateľom?
Aké má autor renomé?
Aké iné články napísal?
Má autor kvalifikáciu na to, aby tieto informácie zverejňoval?
Zobraziť viac >
Aký je zámer autora? Snaží sa ťa informovať, zaujať, pobaviť alebo presvedčiť? A ak sa snaží presvedčiť ťa, používa na to podložené argumenty?
Drží si od témy odstup alebo používa emóciami nabitú štylistiku?
Zobraziť viac >
Ďalší tip, ako sa nenechať oklamať, uvádza aj stránka Európskej komisie: Aké pocity v tebe obsah vyvoláva? Je text, ktorý čítaš, plný otáznikov, výkričníkov a fantasticky znejúcich odhalení a počas jeho čítania máš pocit, že máš chuť niekomu vraziť alebo prestať existovať na tomto svete? Potom je dosť možné, že čítaš prácu dezinformátora. Pohonnou hmotou každej dezinformácie je totiž silná, väčšinou negatívna emócia. Takže ak chceš drámu, prečítaj si radšej Antigonu.
Zobraziť viac >
Používaj zdravý rozum
Cieľom dezinformátorov je oklamať čo najväčšiu skupinu ľudí, pričom počítajú s tým, že ich obete si fakty neoveria a budú ich bezhlavo zdieľať. “Nebuď ovca” a pred tým, než niečomu uveríš alebo to posunieš ďalej, si to over. Zodpovednosť za pravdivosť máš na svojich pleciach.
Hoci ešte stále považujeme internet za anonymný priestor, v ktorom nás môže málokto ohroziť, opak je pravdou. Ako prísť na to, či ti od neznámych užívateľov alebo účtov hrozí narušenie bezpečnosti a získanie citlivých informácií?
Aj keď tento pojem vyznieva zaujímavo, v skutočnosti sa ním označujú práve cielené útoky na človeka s úmyslom zmanipulovať ho.
Čoraz sofistikovanejší spôsob, ako od ľudí vylákať prístupy do rôznych účtov či číslo kreditky. Phishingové e-maily sa tvária, akoby prichádzali od dôveryhodnej osoby alebo inštitúcie. Využívajú štylistiku, logá či font podobný alebo identický s entitou, za ktorú sa vydávajú, preto sa nimi množstvo ľudí nechá oklamať.
Môžu mať rôzne podoby a týkať sa napr. nedoručenia balíka od zásielkovej spoločnosti, aktualizácie údajov, či vrátenia platby. Odosielateľ taktiež môže tvrdiť, že pozná heslo do tvojho účtu a vymáhať od teba financie.
Ako sa brániť
Ak sa ti e-mail zdá byť podozrivý, skús zavolať na oficiálne číslo danej osoby/inštitúcie a overiť si, či takýto e-mail naozaj odoslali.
Pozor by si si mal/a dávať aj na spear phishing a vishing a smishing. Pri spear sphisingu dostaneš správu, ktorá je prispôsobená iba malej skupine osôb alebo priamo tebe. Vishing a smishing využívajú namiesto e-mailu buď telefonáty (vishing) alebo SMSky (smishing).
späť
Ak chceš vedieť, či rozpoznáš podvodný e-mail, urob si náš test na
www.csirt.upjs.sk/phishing/
Sofistikovanejšia forma phisingu, ktorá sa zameriava na menšie skupiny. Aby útočník uspel, musí si zistiť čo najviac informácií, často aj zo sociálnych sietí, kde uvádzaš svoje záujmy, vzdelanie, zamestnanie, rodinné vzťahy či navštevované podujatia.
Ako sa brániť
1. Nenaleť útočníkovi iba preto, že disponuje nejakými informáciami a over si fakty.
2. Neponáhľaj sa s odoslaním informácií len preto, že na teba niekto nalieha.
3. Nenechaj sa nalákať na kliknutie na odkaz alebo stiahnutie prílohy, ktorú nečakáš.
4. Ak si nie si istý/istá, poraď sa.
späť
Tento typ sa nenazýva “návnadou” pre nič-za nič. Využíva tvoju zvedavosť alebo potrebu niečo vlastniť. Útočník ti môže nastrčiť hardvér alebo zdanlivo neškodný softvér, ktorý ti môže infikovať sieť, sledovať ťa, alebo posielať útočníkovi dôverné informácie. Takto získava prístupové údaje, heslá, čísla bankových účtov či citlivé firemné informácie.
Ako sa brániť
Veta “Nič nie je zadarmo” je v tomto prípade veľmi trefná. Akákoľvek ponuka, ktorá znie príliš lákavo, by v tebe mala vyvolať obozretnosť, a to nielen čo sa týka softvérových možností.
späť
Typ phishingu, ktorý využíva SMSky. V nich sa častokrát nachádza odkaz, ktorý zdanlivo pochádza zo známeho čísla a znie urgentne. V správe sa zvykne nachádzať aj odkaz na podvratnú webstránku, ktorá umožní útočníkovi získavať tvoje dôverné informácie a dostať sa k citlivým údajom.
Ako sa brániť
1. Neodpovedaj na podozrivé SMSky, aby si nevyvolával/a zo strany útočníka ďalšiu aktivitu.
2. Neklikaj na odkaz priamo v SMSke, už jeden klik môže znamenať stratu údajov.
3. Ochrániť môžeš svoj mobil inštaláciou blokátora spamu a nebezpečných SMSiek (Truecaller, Hiya).
späť
Typ phishingu, pri ktorom ťa útočník telefonicky kontaktuje. Môže sa vydávať napr. za pracovníka banky, technickej podpory či telekomunikačných služieb.
Ako sa brániť
Polož si jednoduchú otázku - kontaktoval ťa niekedy prevádzkovateľ tvojej služby za iným cieľom než reklamou? Zrejme nie. Technická podpora totiž funguje presne naopak, ako sa tieto falošné firmy tvária - ak máš problém, kontaktuješ technickú podporu ty.
späť
Navštív tieto stránky:
1) www.csirt.upjs.sk/#/navody/
2) www.preventista.sk
3) www.eset.com/sk/socialne-inzinierstvo-a-kyberneticka-bezpecnost/
Portál, ktorý má na starosti sledovať a strážiť verejný obsah s cieľom zachovať informačnú integritu a ochrániť verejnosť pred škodlivým obsahom. https://infosecurity.sk/
Partia študentov z Masaryčky, ktorým záleží na mediálnej gramotnosti rovnako ako tebe. Na ich webe nájdeš užitočné tipy na to, ako sa nenechať oklamať, ako aj blog, v ktorom sa pravidelne venujú dezinformáciám. https://zvolsi.info/sk/
Online databáza webstránok s nedôveryhodným obsahom. Komisia zložená z odborníkov v rôznych oblastiach - od historikov až po lekárov - každý mesiac posudzuje dôveryhodnosť nahlásených webov. Ak nevyhovujú kritériám, dostanú sa na zoznam. https://www.konspiratori.sk/
Ak ti angličtina nerobí problém a chceš sa naučiť rozoznávať dezinformácie v praxi, na tomto webe si to môžeš vyskúšať: https://euvsdisinfo.eu/quizzes/euvsdisinfo/
Ak uvažuješ, kde začať, tak práve s touto knižkou. Poskytuje pohľad na problematiku fake news, dezinformácií a alternatívnych faktov a odhaľuje, ako sa pred nimi brániť.
To, ako si interpretujeme fakty, nezáleží ani tak od toho, čo tvrdia, ale od toho, ako vnímame svet. Švédsky lekár, vedec a profesor Hans Rosling ponúka v tejto knihe pohľad na to, ako môže vyzerať svet, ak vymeníme predsudky a zaujatosť za ochotu pozrieť sa na to, aké veci v skutočnosti sú.
Na túto otázku sa snažia odpovedať autori tejto knihy pohľadom do dejín, no i psychológie dnešnej doby.
Aké chyby nám prináša rýchle myslenie? A ako ovplyvňuje našu mediálnu gramotnosť? Tejto nerozlučnej, hoci na prvý pohľad prekvapivej kombinácii, sa venuje autor tejto knihy.